Šafran siaty

Stručný popis druhu

Botanický názov

Šafran siaty

Latinský názov

Crocus sativa

Čeľaď

Iridaceae

Pôvod

Západná Ázia

Hospodárske zaradenie

Koreninové a aromatické rastliny

Expozícia

Svetlomilný

Mrazuvzdornosť/trvácnosť

Mrazuvzdorný (toleruje mierne mrazy)/trváci

Optimálna teplota pre rast a vývin

15 - 20°C

Nároky na vodu

Odolná a suchomilná rastlina, v čase kvitnutia kontrolované zavlažovanie

Pôda

Ľahká až stredne hlinitá

pH pôdy

6,0 – 8,0

Úžitková časť

Stigma Croci (blizna šafranu), Flos Croci (kvet šafranu)

lightbulb

Zaujímavosť

Je najdrahšou koreninou na svete. Každá blizna váži približne 2 mg, takže na výrobu 1 kg šafranu je potrebných približne 150 000 kvetov (Pandita, 2020).

accessibility

Použitie

V kuchyni je cenený pre arómu, jemne horkú chuť a zlatistú farbu, najmä v jedlách ako paella, rizoto či dezerty, obľúbený v indickej, stredomorskej a arabskej kuchyni.

Zaradenie do osevného postupu a nároky na hnojenie

Je mrazuvzdorný. Na jednom mieste sa pestuje tri roky, potom je treba pôdu nechať odpočinúť.

Trať: II.

Vhodné predplodiny: strukoviny, obilniny, trávne porasty alebo viacročné byliny, kapustovité rastliny

Hnojenie: Šafran sa vysádza po dobre vyhnojenej predplodine.

Odrody: Na trhu sú najcennejšie odrody šafranu najmä španielska 'La Mancha', iránsky Sargol a Super Negin, kašmírsky šafran a grécky Krokos Kozanis, ktoré sa líšia intenzitou arómy, farbiacimi schopnosťami a pôvodom, no spoločným znakom je vysoký obsah krocínu, ktorý určuje ich kvalitu.

Agrotechnika pestovania

Množenie: Šafran sa rozmnožuje vegetatívne pomocou dcérskych cibuliek, ktoré sa sadia koncom augusta až v septembri do hĺbky 6–7 cm, aby pred zimou stihli zakoreniť.

Agrotechnika pestovania – z cibuliek

Pestovanie je náročné a na Slovensku ekonomicky nevýhodné, no v zahraničí, najmä v Holandsku a Izraeli, sa experimentuje s hydroponickým a aeroponickým pestovaním v kontrolovaných podmienkach. Na Slovensku využíva moderný vertikálny spôsob pestovania napríklad farma Veles Farming (Bratislava), kde sa cibule ukladajú do regálov, čo zvyšuje efektivitu a výnos.

Zber a skladovanie:

Zber šafranu prebieha ručne na jeseň, najmä skoro ráno počas krátkeho 3–5 dňového obdobia kvitnutia. Zbierajú sa nerozvinuté kvety, z ktorých sa oddelia blizny a následne sa sušia. Počas sušenia stratia až 80 % hmotnosti a ich nízka vlhkosť (pod 12 %) zabezpečuje dlhšiu trvanlivosť a kvalitu korenia.

Kvôli vysokej cene sa pravý šafran často napodobňuje. Farbou, chuťou a vôňou sa pravému šafranu podobá tzv. kapský šafran, získavaný z rastliny Lyperia crocea. Medzi ďalšie náhradky patria najmä kvety požlta farbiarskeho (Carthamus tinctorius L.), kvety nechtíka lekárskeho (Calendula officinalis L.) a kvety arniky horskej (Arnica montana L.).

Použitie: V kuchyni je cenený pre arómu, jemne horkú chuť a zlatistú farbu, najmä v jedlách ako paella, rizoto či dezerty, obľúbený v indickej, stredomorskej a arabskej kuchyni.

Vplyv na ľudské zdravie:

Obsahové látky: žlté farbivo krocín, glykozid, pikrokrocín, silice

Fytoterapeutické skupiny: antiflogistikum, antioxidant, antidepresívum

Choroby a škodcovia: Šafran ohrozujú choroby ako hniloba cibuliek (Fusarium, Penicillium, Erwinia spp.) a škodcovia ako nematódy, šafranová muška a roztoče, ktoré poškodzujú listy a cibule. Prevencia zahŕňa dezinfekciu cibuliek, striedanie plodín a kontrolu zavlažovania.