Štiavec vráskavý

Stručný popis druhu

Botanický názov

Štiavec vráskavý

Latinský názov

Rumex rugosus, syn. Rumex acetosa var. hortensis

Family

Polygonaceae

Origin

Europe/Asia

Crop classification

leafy vegetables

Plant height

to 0.3 m

Exposure

sunny locality (preferred), or semi-shadow

Temperature requirement

cold- or frost-resistant

Keeping

easy

Water requirement

medium

Temperature requirement

undemanding

Soil pH

5.5 – 7.0

Edible part

leaves

accessibility

Použitie

- čerstvý: „osvieženie“ šalátov - spracovaný: polievky, omáčky, pesto

Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu

Štiavec vráskavý sa považuje za veľmi adaptabilný druh, avšak vhodnejšie pestovateľské podmienky prispievajú k dosahovaniu optimálnej úrody. Štiavec vráskavý preferuje slnečné stanovište, ako aj polotieň. Na druhej strane, v prípade oblastí s intenzívnym slnečným žiarením hrozí riziko popálenia listov. Rastliny najlepšie rastú pri miernej teplote (ideálne 15-25°C). Štiavec vráskavý dokáže prežiť aj v chladnejších podmienkach a je odolný proti mrazu, a teda je možné ho pestovať v rôznych klimatických oblastiach. Pri extrémne vysokej teplote hrozí riziko spomalenia rastu a zníženia úrod. Štiavec vráskavý preferuje vlhké pôdy, avšak nesmú byť premokrené (zahnívanie koreňov). Pravidelné zavlažovanie porastu je nevyhnutné, najmä počas suchých období. Z hľadiska nárokov na hnojenie zaraďujeme tento druh do 2. trate hnojenia, podobne ako väčšinu druhov listovej zeleniny. Štiavec vráskavý preferuje mierne kyslé až neutrálne pôdy s pH 5,5-7,0. Veľmi kyslé alebo alkalické pôdy môžu obmedziť jeho rast (Korpelainen a Pietiläinen, 2020; Batsatsashvili et al., 2017; Grubben, 2004).

Pestovanie

Štiavec vráskavý sa pestuje predovšetkým z priameho výsevu realizovaného na jar (marec-apríl) alebo jeseň (september-október). Optimálny spon pestovania je 0,25-0,30 x 0,10-0,15 m (Kleňová, 2005). V prípade hustejšieho výsevu je potrebné rastliny vyjednotiť, aby bol zabezpečený dostatočný priestor pre ich rast. Hĺbka výsevu je približne 10-15 mm. Vzdialenosť medzi rastlinami v riadku by mala byť 10–15 cm, čo zabezpečí dostatočný priestor pre rast rastlín. Na menších plochách môžeme pestovať aj z predpestovanej sadby, čím je možné vysadiť rastliny priamo v optimálnom spone (Korpelainen a Pietiläinen, 2020). Na začiatku vegetácie je nevyhnutné udržiavať pôdu bez burín a pravidelne ju kypriť. Štiavec vráskavý vyžaduje vlhkejšiu pôdu, a preto je potrebné počas suchého obdobia pravidelne zavlažovať (Grubben, 2004).

Listy štiavca vráskavého sa zbierajú postupne počas vegetačného obdobia, a to od mája do októbra. Listy by sa mali zbierať, keď dosiahnu dostatočnú veľkosť, avšak predtým, ako začnú vytvárať kvetné stonky, ktoré môžu znižovať kvalitu listov. Po každom zbere je vhodné rastliny prihnojiť a zabezpečiť dostatočnú závlahu (Korpelainen a Pietiläinen, 2020).

Choroby a škodcovia

Z chorôb sa môžu pri pestovaní štiavca vráskavého vyskytovať predovšetkým choroby hubového pôvodu (Korpelainen a Pietiläinen, 2020; Cagáň et al., 2015; Grubben et al., 2004), a to múčnatka (Erysiphe polygoni; teplé a suché počasie, hustý porast, predovšetkým počas leta), cerkospórová škvrnitosť (Cercospora rumicis; teplé a vlhké počasie, nadmerná závlaha), hrdza (Puccinia rumicis; vlhké počasie, mierne až chladné teploty, predovšetkým počas jari a jesene), peronospóra (Peronospora rumicis; chladné a vlhké počasie) alebo hniloba koreňov ( (Phytophtora spp.; ťažké pôdy, nadmerné zavlažovanie, chladné a vlhké počasie). Zo škodcov (Wishwakarma a Kumar, 2021) predstavujú pri pestovaní štiavca vráskavého najväčšie riziko vošky alebo húsenice niektorých druhov motýľov (napr. Plutella xylostella).