Rakytník rešetliakovitý

Rakytníky sú listnaté kríky, ktorých výška sa zvyčajne pohybuje od 0,5 do 6 m s adekvátnou šírkou.

Stručný popis druhu

Botanický názov

Rakytník rešetliakovitý

Latinský názov

Hypopphae rhamnoides

Čeľaď

hlošinovité (Elaeagnaceae)

Pôvod

severozápadá Európa, stredná Ázia, západná a severná Čína

Hospodárske zaradenie

menej známy ovocný druh

Výška rastliny

od 0,5 do 6 m s adekvátnou šírkou, komerčné výsadby do 2,5m

Šírka rastliny

podľa sponu, cca 2-3m

Expozícia

plné slnečné svetlo a neznášajú tienisté podmienky

Mrazuvzdornosť

Dokážu prežiť teploty až -40 °C.

Údržba

Znáša dobre sucho a nízke teploty. Takmer vôbec netrpí chorobami a škodcami.

Nároky na vodu

minimálne 400 mm zrážok ročne

Pôda

dobre odvodnená, ľahká až stredne ťažká piesočnato-hlinintá

pH pôdy

6-7

Úžitková časť

plody, listy, kôra, drevo, korene

lightbulb

Zaujímavosť

Používaný v starovekom Grécku ako krmivo pre kone na podporu priberania a lesklej srsti. V preklade sa generický scientificský názov „Hippophae“ doslova prekladá ako „lesklý kôň“.

accessibility

Použitie

ako potravina a aj ako rastlina kvôli jej farmaceutickým vlastnostiam

Vhodné pestovateľské polohy

Vyhovujú im aj okrajové oblasti pestovania, darí sa im na dobre odvodnenej, ľahkej až strednej piesočnato-hlinintej pôde a sú nenáročné na výživu, pestujeme ho bez chemických postrekov. Má strednú toleranciu voči zasoleným pôdam. Optimálne pH pôdy je 6-7. Hoci je odolný voči suchu, na zabezpečenie dobrej úrody ovocia je potrebných minimálne 400 mm zrážok ročne. Rakytník je cudzoopelivý, samičie rastliny preto nevyhnutne potrebujú opeľovača. Pomer samčích a samičích rastlín je 1:8. Veľmi dobre rastie aj v oblastiach so silným znečistením vzduchu. Znáša dobre sucho a nízke teploty. Rodivosť je vysoká a pravidelná. Takmer vôbec netrpí chorobami a škodcami.

Pestovateľská technológia, rez a tvarovanie

Pomer samčích a samičích rastlín je 1:7-8. Tvorí ker s 10 až 12 kostrovými konármi. Po vysadení sa výhonky skrátia o jednu až dve tretiny a odstránia sa slabé konáriky, a konáriky s násadou kvetných pukov. V nasledujúcich rokoch sa pri jarnom reze vyberajú každoročne 2 až 3 základné výhonky, ktoré je vhodné mierne skrátiť na podporu rozkonárovania. V prvých 2 rokoch po vysadení sa odstraňujú časti s kvetnými pukmi, aby sa nespomalil rast a budovanie kríka. V rámci udržiavacieho rezu sa odstraňujú tiež všetky poliehajúce konáriky a slabé rozkonárené drevo, na ktorom sa spravidla tvoria menej kvalitné plody. Po dosiahnutí želaného počtu konárikov sa pri jarnom reze odstránia vždy 2 až 3 najstaršie konáriky od základu a nahradia sa rovnakým počtom silných základných výhonkov. V rokoch s prílišnou násadou kvetných pukov sa odporúča regulácia rodivosti preriedením rodivého dreva.

Ďalším efektívnym spôsobom je zber plodov rezom samotných konárikov s plodmi, ktoré sa následne celé zmrazia a potom sklepávajú gumenými palicami, kedy sa plody veľmi ľahko oddelia od materského konárika. V rámci zberu sa nereže celý ker, ale len jeho jedna polovica, keďže rodí na dvojročnom dreve, aby sme zabezpečili kontinuitu zberu počas rokov.

Vhodné odrody

Prakticky možno vysádzať všetky odrody, ktoré sú komerčne dostupné, ako napr. Askola, Hergo, Leikora, Vitaminnaja, Polmix (samec), Slovan, Dorana, Slunéčko.

Choroby a škodcovia

• choroby: verticiliové vädnutie (V. dahliae, V. albo-atrum, V. longisporum, V. nubilum, V. theobromae and V. tricorpus), rakovinózy (Stigmina hippophaes) a odumieranie (Fusarium, Diaporthe (Phomopsis), sivá hniloba (Botrytis cinerea), múčnatka (Erysiphe spp.), antraknóza (Colletotrichum spp.).
• škodcovia: drozofila japonská (Drosophila suzukii), vtáky a cicavce