Portulaka zeleninová

Stručný popis druhu

Botanický názov

Portulaka zeleninová

Latinský názov

Portulaca oleracea

Family

Portulacaceae

Origin

probably West Asia or India

Crop classification

leafy vegetables

Plant height

to 0,2 m

Plant width

creeping stem (to 0,25 m2)

Exposure

undemanding

Temperature requirement

frost-resistant

Keeping

easy

Water requirement

low

Soil requirement

undemanding

Soil pH

6.0 – 7.5

Edible part

leaves with pulpous stems

lightbulb

Zaujímavosť

Portulaka zeleninová je často sa vyskytujúcou burinou na poliach či v záhradách. Veľmi populárnou zeleninou je v južnej Európe, napr. v južnom Francúzsku. Vyznačuje sa výraznými zdraviu prospešnými účinkami.

accessibility

Použitie

- čerstvá: šaláty - spracovanie: varenie, dusenie, polievky, konzervovanie (nakladanie ako kapary alebo uhorky) - semená: výroba múky (Afrika)

Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu

Zatiaľ čo v našich klimatických podmienkach je portulaka zeleninová jednoročnou rastlinou, v podmienkach trópov môže rásť ako trvalka (CABI, 2021). Počiatočný vývoj rastliny je pomalý, po 2 týždňoch sa ale výrazne zrýchľuje. Rýchlo rozvíja koreňovú sústavu a stonku. Výskumy ukazujú, že vývoj nie je ovplyvnený fotoperiódou (Grubben, 2004). Kvety sa neotvárajú počas zamračených dní alebo dní, keď je teplota nižšia ako 21°C. Po otvorení zostávajú otvorené štyri hodiny. Počas trojročnej štúdie neboli pozorované žiadne opeľovače (CABI, 2021). Kvet je samoopelivý a plody dozrievajú za 7-12 dní od kvitnutia. Semeno je ľahko distribuované do prostredia vodou, vetrom alebo živočíchmi. Portulaka je charakteristická vysokou rýchlosťou fotosyntézy pri vysokej intenzite svetla a teploty na základe čoho je často burinou na poliach. Vyskytuje sa aj na otvorenom priestranstve, trávnatých porastoch a v krovinách, od hladiny mora až po nadmorskú výšky 2600 m. Nakoľko pre svoj optimálny rast vyžaduje teploty od 15°C do 40°C, s teplotným optimom  niektorých kultivaroch pri 35 °C, zvyčajne sa pestuje ako letná plodina. Portulaka nie je mrazuvzdorná. Počas kultivácie vyžaduje dostatočný prísun vody. Je tolerantná voči širokej škále pôd, ale uprednostňuje pieskové alebo hlinitopiesočnaté pôdy (Grubben, 2004) s pH 5,6-7,2 (Schlaghecken, 2021). Je tolerantná voči vysokému obsahu solí v pôde. V prírodných podmienkach sa portulaka rozmnožuje samovýsevom alebo zakoreňovaním oddelených častí stoniek (Grubben, 2004).

Pre klíčenie semien je potrebné svetlo, ale požiadavka na teplotu je premenlivá. Semená klíčia pri teplote od 10°C v USA po teplotu 40°C v Indii, pre klíčenie je však limitom teplotné maximum 50°C (CABI, 2021).

Z pohľadu hnojenia je ideálne hnojiť predplodinu portulaky, aplikáciou organického hnoja v dávke 20-80 t/ha. 3 týždne po výseve môže byť aplikované 40 kg/ha močoviny. Pre produkciu kvalitnej biomasy portulaka vyžaduje počas obdobia sucha, pravidelnú závlahu v 3-4 dňových intervaloch (Grubben, 2004).

Z pohľadu osevných postupov môže byť portulaka použitá ako medziplodina, pričom počas jedného vegetačného obdobia dokáže z pôdy odstrániť až 210 kg/ha chloridov a 65 kg/ha sodíka pri pestovaní pri 6,5 dS/m, čo následne umožňuje rast rastlín citlivých na zasolenosť pôd (Ceyhun et al., 2008).

Pestovanie

Portulaka sa zvyčajne rozmnožuje generatívne osivom, pričom na komerčnú produkciu sa často používajú miestne krajové odrody alebo niektoré vylepšené kultivary s väčšími listami  ako napr. „Rumi“ pestovaná v Sudáne. V Európe sa predávajú zelenolisté a zlatožlté formy (Grubben, 2004).

Semená portulaky sú veľmi malé. Hmotnosť 1000 semien je od 0,1 do 0,5 g, pričom na výsev 1 ha sa používa asi 20 kg osiva. Čerstvé semená potrebujú na klíčenie svetlo, pri starších semenách ale táto požiadavka zaniká. Hĺbka sejby výrazne ovplyvňuje klíčenie. Pri výseve do hĺbky 6 cm je klíčenie úplne inhibované (Grubben, 2004), poškodenie klíčenia však môže spôsobiť aj 5 mm pôdy aplikovanej na semená (Schlaghecken, 2021). Osivo je preto odporúčané vysievať posypom (bezorbovo) na pôdu s jeho následným ľahkým prikrytím kompostom alebo ľahkou pôdou. Nakoľko portulaka korení plytko a výsevy sú husté, pôda by mala byť živná (Grubben, 2004). Optimálne teploty pre klíčenie sú 20-25°C. Pri riadkovej sejbe sa odporúča rozostup riadkov 20-30 cm. Vonkajšie výsevy sa odporúča uskutočňovať v závislosti od regiónu od apríla do začiatku augusta. Aprílové výsevy je možné nakrývať netkanou textíliou (Schlaghecken, 2021).

Zber môže začať približne 3-4 týždne po zasiatí, celkovo sa uskutočňujú 2-3 rezy v 2-3 týždňových intervaloch. Rezanie bylí by sa malo vykonávať nízko, aby sa stimuloval rast nových stoniek. Zber je možné vykonať i jednorazovo, pričom sa porast zlikviduje. Po 6 až 8 týždňoch kultivácie, keď rastliny začínajú kvitnúť, biomasa stráca na kvalite, listy a stonky tvrdnú a horknú. Úroda v trópoch sa pohybuje na úrovni od 12 do 17 t/ha, niektoré zdroje však uvádzajú i úrodu 50 t/ha (Grubben, 2004).

Po zbere sa portulaka obyčajne skladuje v plastových boxoch s vysokou relatívnou vzdušnou vlhkosťou, po dobu 2-5 dní a teplote 0-1°C (Grubben, 2004).

Choroby a škodcovia

Portulaka má niekoľko patogénov spôsobujúcich hospodárske škody na porastoch. Ich infekčný tlak je ale do značnej miery ovplyvnený lokalitou kde sú kultúry založené. Medzi závažné ochorenia patria napríklad Aspidiella hartii, Candidatus Phytoplasma trifolii, Albugo spp., Dichotomophthora portulacae, Drechslera indica, Helminthosporium portulacae (Drechslera portulacae) a niekoľko kmeňov Actinomycetes (Grubben, 2004).

Zo škodcov sú významné niektoré druhy vošiek, ako aj Hercinothrips femoralis, háďatko repné (Heterodera schachtii), sfinga bielolemovaná (Hyles lineata), Hypogeococcus pungens, Scirtothrips dorsalis, Baris lanata a Spodoptera exigua. Uvedení škodcovia škodia primárne požieraním listov, stoniek a plodov rastliny. Koreň portulaky je hostiteľskou rastlinou pre niektoré druhy háďatiek (Grubben, 2004).

Vo všeobecnosti však možno povedať že v porovnaní s inými bežnými plodinami je portulaka vďaka voskovej pokožke tolerantnejšia voči patogénom a škodcom.