Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu
Nároky na prostredie majú mizuna a mibuna podobné, s výnimkou teplotných nárokov. Mizuna je menej náročná na teplotu a dokáže zniesť mrazy až do -15 °C na rozdiel od mibuny, ktorej rastliny silnejšie mrazy neznášajú (max. do -5 °C). Rastliny oboch druhov je možné pestovať tak na slnečnom, ako aj mierne zatienenom stanovišti. Pre pestovanie oboch druhov sú vhodné ľahšie, príp. stredne-ťažké pôdy s dobrou zásobou humusu, pričom nároky na výživu sú podobné ako pri hlávkovom šaláte. Podobne ako ostatné druhy listovej zeleniny zaraďujeme mizunu a mibunu do 2. trate hnojenia. Predpokladom pre produkciu jemných listov je pravidelná závlaha (Cornell, 2022; Pokluda et al., 2022).
Pestovanie
Technológia pestovania mizuna a mibuna je takmer rovnaká. Oba druhy môžu byť pestované z priameho výsevu realizovaného na jar (marec-apríl) alebo počas leta/začiatkom jesene (koniec júla-september) do riadkov vzdialených 0,30-0,40 m. Pre kontinuálny zber listov je vhodné realizovať postupný výsev v odstupoch 1-2 týždňov. V prípade hustejšieho výsevu je potrebné rastliny po vzídení vyjednotiť v riadku na vzdialenosť 0,10 m. Letné výsevy nie je vhodné realizovať, pretože rastliny v dôsledku vysokých teplôt a slnečného svitu rýchlo vybiehajú do kvetu a zhoršuje sa kvalita listov. Pri pestovaní je vhodné využiť mulčovanie medziradia, čím sa urýchli zber a listy sú čisté. Pri letnom výseve sa odporúča nakrývať porast bielou netkanou textíliou, keďže rastliny môžu byť v závislosti od priebehu počasia intenzívne napádané skočkami, príp. inými škodcami. So zberom prvých listov môžeme začínať približne 3-4 týždne od výsevu (v závislosti od počasia). Pri zbere je možné zberať listy jednotlivo, avšak väčšinou sú zberané celé listové ružice. Rovnako ako ostatná listová zelenina sa mizuna a mibuna vyznačujú krátkou skladovateľnosťou, max. 7 dní pri teplote 2-8 °C (Cornell 2022; Pokluda et al., 2022).
Choroby a škodcovia
Problematika výskytu chorôb a škodcov u mizuny a mibuny je rovnaká ako pri horčici čínskej.
Na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU v Nitre sme vytvorili projekt, ktorý prináša návštevníkom botanickej záhrady nový spôsob objavovania krásy a zaujímavostí rastlín. Každá rastlina v našej botanickej záhrade má svoj vlastný unikátny QR kód. Stačí, ak návštevník záhrady nasníma tento kód svojím smartfónom.
Copyright © 2026 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva