Majorán záhradný

Stručný popis druhu

Botanický názov
Majorán záhradný
Latinský názov
Origanum majorana
Čeľaď
Lamiaceae
Pôvod
Stredomorie
Hospodárske zaradenie
Koreninové a aromatické rastliny
Expozícia
Svetlomilná
Mrazuvzdornosť
Citlivá na mráz/jednoročná
Optimálna teplota pre rast a vývin
20 – 30°C
Nároky na vodu
Mierne vlhká pôda
Pôda
priepustná, stredne ťažká, bohatá na organickú hmotu
pH pôdy
Piesočnatá, hlinitá
Úžitková časť
Herba majoranae (vňať majoránu záhradného)
lightbulb

Zaujímavosť

Origanum je odvodené z gréckych slov „oros“ (hora) a „ganos“ (radosť, potešenie), čo možno voľne preložiť ako „radosť z hôr“ – pravdepodobne odkazuje na miesto, kde rastlina pôvodne rástla v divokej prírode na svahoch.
accessibility

Použitie

najmä v stredomorskej kuchyni v polievkach, omáčkach, šalátoch a mäsových jedlách, v tradičnej slovenskej kuchyni je majoránka neodmysliteľnou súčasťou zemiakových a strukovinových polievok, gulášov, ako aj jedál zo zemiakov a kapusty

Zaradenie do osevného postupu a nároky na hnojenie

Na Slovensku - jednoročná rastlina, na juhu Európy, resp. v krajinách pôvodu sa môže pestovať ako trváca bylina.

Trať: II.

Vhodné predplodiny: strukoviny, obilniny, okopaniny a plodiny na zelené hnojenie

Hnojenie: Nehnojíme maštaľným hnojom.

Odrody:

Od roku 1967 v LRO registrovaná ´Marcelka´ - kvalitná odroda dorastajúca do výšky 0,4 m.

Agrotechnika pestovania

Množenie: len semenom, priamy výsev (intenzívne pestovanie), priesady (v záhradách)

Agrotechnika pestovania – z priesad

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.
Výsev/kryté priestory xxx x
Výsadba xx
Zber/ vňať, list x xxx xxx xxx

Zber -  v plnom kvete, zvyčajne od polovice júla do septembra, odrezáva sa vňať viackrát do roka, cca 5 cm nad zemou

Použitie: najmä v stredomorskej kuchyni v polievkach, omáčkach, šalátoch a mäsových jedlách, v tradičnej slovenskej kuchyni je majoránka neodmysliteľnou súčasťou zemiakových a strukovinových polievok, gulášov, ako aj jedál zo zemiakov a kapusty

Vplyv na ľudské zdravie:

Obsahové látky: silice, obsahujúce najmä terpenoidy (napr. linalool), flavonoidy (diosmetín, kvercetín, luteolín, apigenín) a fenolové kyseliny (kyselina rozmarínová, kyselina kávová)

Fytoterapeutické skupiny: karminatívum, antibiotikum, antiflogistikum

Choroby a škodcovia: Škodcovia: Vošky, strapky, roztoče, Choroby: Fusarium solani, Fusarium oxysporum

contact_support

Označovanie rastlín QR kódmi

Na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU v Nitre sme vytvorili projekt, ktorý prináša návštevníkom botanickej záhrady nový spôsob objavovania krásy a zaujímavostí rastlín. Každá rastlina v našej botanickej záhrade má svoj vlastný unikátny QR kód. Stačí, ak návštevník záhrady nasníma tento kód svojím smartfónom.

Copyright © 2026 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva