Stručný popis druhu

Botanický názov

Machovka peruánska

Latinský názov

Physalis peruviana

Čeľaď

ľuľkovité - Solanaceae

Pôvod

Južná Amerika (Chile a Peru)

Hospodárske zaradenie

plodová zelenina

Výška rastliny

1-2 m

Šírka rastliny

0,5-1,0 m

Expozícia

slnečná poloha, príp. polotieň

Mrazuvzdornosť

teplomilná – citlivá na nízke teploty

Údržba

stredná

Nároky na vodu

stredné

Pôda

ľahká až stredne ťažká

pH pôdy

5-8

Úžitková časť

plod

lightbulb

Zaujímavosť

Zlatkasté plody môžete pestovať všade, kde môžete pestovať rajčiny, sú totižto s nimi príbuzné. Keď rozkrojíte plod, uvidíte, že sú plné malých jedlých semien a na priereze pripomínajú paradajku.

accessibility

Použitie

- plody: čerstvé alebo sušené; šťava, šaláty, dezerty, džemy, želé, dekorácia jedál

Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu

Machovka dobre rastie s priemernou ročnou teplotou od 13 do 18°C. Denné teploty 27-30°C zjavne nemajú vplyv na násadu plodov (Parker, 2012), aj keď Fischer et al. (2000) zaznamenali pokles produkcie sušiny, keď teploty koreňovej zóny prekročili 22°C. Požiadavky na závlahu sú počas vegetačného obdobia minimálne 800 mm. Vyššie nároky na závlahu, až 4300 mm, zvyšujú rast a úrodu, ak je pôda dobre odvodnená. Rastliny sa počas sucha stávajú nečinnými (Parker, 2012). Rastliny rastú na plnom slnku, ale môžu rásť aj v čiastočnom tieni, vrátane skleníka. Dĺžka dňa nehrá pri kvitnutí významnú úlohu, pretože úroda je dobrá tak blízko rovníka, ako aj vo vysokých zemepisných šírkach. Heinze a Midasch (1991) však uvádzajú, že kvitnutie nastalo o týždeň skôr pri dĺžke dňa 8 hodín ako pri dĺžke dňa 16 hodín, čo naznačuje, že pri machovke ide o rastlinu krátkeho dňa. Rastliny dobre rastú v akejkoľvek, dobre odvodnenej pôde (pH 4,5-8,2), ale najlepšie sa jej darí na piesčitých až štrkových hlinitých pôdach (Morton, 1987). Neznáša ťažké ani premočené pôdy. Dusík je najdôležitejšou makroživinou (podporuje pozdĺžny rast výhonov a tvorbu plodov) a bór najžiadanejšou mikroživinou pre rastliny machovky. Draslík súvisí s kvitnutím a tvorbou plodov. Vápnik je dôležitý pre tvorbu tkaniva a stabilitu epidermy, najmä pri tvorbe kalicha (Santos, 2019). Dávka NPK hnojív, ktorá podporuje najväčšiu produkciu plodov machovky, a teda väčšiu ekonomickú výhodu, bola podľa Santosa et al. (2019) stanovená na 1200 mg/dm³ N, 3600 mg/dm³ P₂O₅ a 2400 mg/dm³ K₂O. Syropoulous et al. (2022) zaznamenali najvyššiu úrodu plodov (7,51 t/ha) a najvyššia priemerná hmotnosť plodov (5,32 g) na plochách s anorganickým hnojením. Podľa Petríkovej a Hlušeka (2012) je pre machovku dusík potrebný v dávke od 100 do 150 kg/ha, doplnený o P a K hnojenie. Na veľmi úrodnej aluviálnej pôde sa rastlina stáva veľmi vegetatívnou a plody sa nevyfarbujú správne. Možno ju klasifikovať ako stredne tolerantnú voči sodíku (Miranda et al., 2010) a voči kadmiu (Thiebeauld et al., 2005).

Pestovanie

Pestovanie machovky je podobné ako v prípade rajčiaka. Priesady sa dopestujú v krytých priestoroch, pričom s výsevmi začíname v polovici marca. Nakoľko je citlivá na mrazy, priesady vysádzame až v druhej polovici mája na teplé a slnečné stanovište do sponu pestovania 1 x 0,6 m. Plody sa zberajú v botanickej zrelosti od konca leta až do októbra. Dozrievajú asi 10 týždňov od začiatku kvitnutia. Z jednej rastliny machovky peruánskej možno zozbierať okolo 30-60 plodov, až 1 kg/m². V komerčných podmienkach sa uvádza 18-28 t/ha (Muniz et al., 2014). Kalich na plodoch musí zostať, aby zamedzil znečisteniu plodov. Pri prezrievaní plody praskajú. Plody sú lepkavé, takže je vhodné zbierať v rukaviciach, aby sa plody neznehodnocovali (Pokluda et al., 2022).

Plody machovky sú klimakterické a v čerstvom stave je náročné udržať ich na prijateľnej kvalitatívnej úrovni. Pri skladovaní hrá dôležitú úlohu optimálna teplota. Podľa Olivares-enoria et al. (2017) je najvhodnejšia teplota na skladovanie plodov machovky 8 °C. Prítomnosť kalicha nehrá veľkú úlohu v procese dozrievania v čase skladovania. Napriek tomu sú vhodné podmienky na dlhšie skladovanie (2 mesiace) okrem uvedenej teploty aj 80 % RVV a zachovanie kalicha, pretože jeho odstránenie stimuluje zvýšenie povrchovej vlhkosti plodov, čím podporuje rast plesní. Trvanlivosť plodov tak neukončia ich fyziologické zmeny, ale napadnutie patogénmi. Pri daných optimálnych podmienkach skladovania si plody machovky zachovávajú aj relevantný obsah kyseliny askorbovej a β-karoténu.

Choroby a škodcovia

Machovku napadajú škodcovia ako vošky, molice, bzdochy, slimáky, húsenice a larvy, pričom plody obľubujú aj vtáky. Špecifickým škodcom je roztoč červený, ktorý prenáša vírusy, inhibuje funkciu chlorofylu a živí sa rastlinnou šťavou machovky. Z chorôb sú významné múčnatka, alternáriová škvnitosť, stolbur alebo fuzarióza.