Lufa valcovitá

Stručný popis druhu

Botanický názov

Lufa valcovitá

Latinský názov

Luffa cylindrica, syn. L. aegyptiaca

Čeľaď

tekvicovité - Cucurbitaceae

Pôvod

Juhovýchodná Ázia

Hospodárske zaradenie

plodová zelenina

Výška rastliny

plazivá stonka (niekoľko metrov)

Expozícia

slnečná poloha (optimálne)

Mrazuvzdornosť

teplomilná – citlivá na nízke teploty

Údržba

stredná

Nároky na vodu

stredné

Pôda

ľahká až stredne ťažká

pH pôdy

6.0-7.5

Úžitková časť

plod

lightbulb

Zaujímavosť

Plne vyzreté plody je možné spracovať a využiť ako brúsne špongie v rámci starostlivosti o pokožku.

accessibility

Použitie

- mladé plody: šaláty, varenie - semená: praženie; výroba oleja

Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu

Lufa valcovitá je subtropická rastlina, ktorá vyžaduje vegetačné obdobie bez mrazu pri pestovaní v miernych oblastiach. Vhodné stanovište je tam, kde možno pestovať uhorky, prípadne tekvice a melóny. Neznesie teploty nižšie ako 10 °C. Pre optimálny rast potrebuje slnečné stanovisko, dobrú cirkuláciu vzduchu, dostatočne vlhkú, no nie premočenú pôdu a tiež dostatok živín. Z hľadiska typu pôdy jej vyhovujú dobre priepustné piesočnato hlinité. Lufu radíme ju do prvej trate, hnojiť organickými hnojivami väčšinou nestačí a živiny dopĺňame priemyselnými hnojivami. Pred výsadbou je potrebné vykonať test pôdy a dodržiavať odporúčania týkajúce sa hnojenia pre uhorky. Podľa El Gendyho (2017) vhodné základné hnojenie pozostáva z 10 t/ha maštaľného hnoja, 120 kg/ha superfosfátu a 30 kg/ha draslíka. Dusík sa aplikuje v množstve 250 kg N/ha vo forme močoviny a v rovnakom množstve o 60 dní po výsadbe.

Pestovanie

Lufy majú dlhé vegetačné obdobie, pre dostatočné vyzretie plodov potrebujú dlhší čas v porovnaní napr. s uhorkami, v našich podmienkach sa preto pestuje z predpestovaných priesad. Výsevy je potrebné začať robiť vo vykurovaných priestoroch začiatkom apríla. Výsadba sa realizuje po posledných mrazoch, cca 6 týždňov po výseve v skleníku. Optimálny spon rastlín je 1,5 x 5m (Davis, 1994), podľa rôznych autorov sa udáva až v rozpätí od 0, 40 – 2, 0 m v riadku x 1,8 – 5,0 v medziradí (Benzioni, 1988; Omafra, 2012; El Gendy, 2017). Vysoká úroda 44,5-47,3 t/ha bola dosiahnutá pri rastlinách pestovaných na mriežkach pri hustote výsadby 10 000 a 20 000 rastlín/ha (Huyskens, 1993). Na urýchlenie jarného rastu v chladnejších klimatických podmienkach sa môžu tekvice lufa pestovať na vyvýšených záhonoch namulčovaných čiernou polyetylénovou fóliou, príp. netkanou textíliou. Počas pestovania sa vyžaduje pravidelné zavlažovanie, pričom preferovanou metódou je kvapková závlaha.

Špecifikom pestovania je stabilná opora, napr. pevná mriežka, ktorá je vhodnejšia ako bambusové tyče, keďže rastliny sa prepletajú a nešplhajú sa dobre, pokiaľ nie sú priviazané pravidelne. Ak sa tekvice lufa dostanú do kontaktu so zemou, výsledkom je zvyčajne hniloba plodov a nesprávne tvarované tekvice. Najčastejšie sa používa vertikálna mriežka, ktorá má podobný dizajn ako pri pestovaní uhoriek, musí však byť veľmi pevná! Na udržanie hmotnosti dospelých plodov sa odporúčajú stĺpiky umiestnené 3 m od seba. Horná horizontálna podpera by mala byť hrubý drôt alebo kábel. Medzi horným drôtom a zemou môže byť vodorovne vedených niekoľko ďalších drôtov (Davis, 1994). Rastliny môžu dorásť až do 7 m, čo je však výnimkou.

Prvý zber – na kulinárske využitie - sa realizuje od 60 do 90 dní od výsadby v závislosti od kultivaru; na priemyselné využitie vlákien sa zberajú plodu od 100 do 140 dní po výsadbe. Na jedenie zberáme plody lufy menšie ako 30 cm. Ručný zber na konzum je viacnásobný, postupný, vo vhodnej veľkosti plodov. Keďže nezrelé plody ešte nemajú stvrdnutú šupku, je potrebné šetrné zaobchádzanie, aby nedošlo k ich poraneniu. Počas skladovania sú optimálne podmienky s relatívnou vlhkosťou (RH): 85-90% a pri teplote: 10-12 °C. Mladé plody sú citlivé na nízke teploty, už pri teplote nižšej ako 10 °C môžu nastať poškodenia a negatívne zmeny (Hlel, 2019).

Zber plodov určených na priemyselné využitie vlákniny je jednorazový v botanickej (fyziologickej) zrelosti plodov (Omafra, 2012), kedy je už vnútorná vláknitá časť v najlepšej kvalite. Následne sa plody lufy zbavia vrchných vrstiev olúpaním, pokiaľ je lufa prezretá, celé pásy kože je možne stláčaním odlupovať. Pozor však na neskoré jesenné mrazy, ktoré dokážu túto plodinu znehodnotiť. Vláknitú dužinu zbavenú jadier je potrebné opláchnuť čistou vodou. Pri komerčnom spracovaní, napr. na kozmetické účely sa vláknina lufy bieli a tým získava príťažlivé jednotné sfarbenie.

Choroby a škodcovia

Podobne ako ostatní zástupcovia z čeľade Cucurbitaceae je lufa napádaná uhorkovými chrobákmi (napr. Acalymma vittatum a Diabrotica undecimpunctata), prípadne voškami (napr. Aphis gossypii). Z chorôb sa môžu vyskytnúť múčnatka, alternáriová škvrnitosť, chrastavitosť, antraknóza, vlhnutie a hniloba koreňov, bakteriálne vädnutie, fusáriové vädnutie, fytoftóra, septoriová škvrnitosť listov, vírus mozaiky uhoriek.