Oskoruša (Sorbus domestica) je vzácny, stredne veľký až veľký opadavý strom s prirodzeným areálom rozšírenia v južnej a strednej Európe.
Oskoruša má optimálne rastové podmienky v kyprých a na živiny bohatých pôdach, je však nenáročná na svetlo, čím je slabým konkurentom v zmiešaných porastoch. V dôsledku toho sa strom zvyčajne nachádza na teplých, chudobných a niekedy extrémne suchých miestach. Strom je mrazuvzdorný, ale uprednostňuje mierne podnebie. V strednej Európe sa strom vyskytuje na južných svahoch pod 650 m.n.m., zatiaľ čo v Stredomorí sa vyskytuje vo vyšších nadmorských výškach. Oskoruša je považovaná za drevinu s vyššími nárokmi na teplotu, napriek tomu znáša teploty až do -30 °C.
Množí sa najčastejšie zo semena, ale keď požadujeme skorší vstup do rodivosti, oskoruše môžeme očkovať na spiace očko. Stromy sa pestujú väčšinou ako solitéry, ak však plánujeme vysadiť viac stromov, volíme vzdialenosť medzi nimi 7-10 m. Informácie o technológií pestovania je v literatúre veľmi málo, nakoľko sa táto drevina komerčne nepestuje. Pestovateľským tvarom je však najčastejšie vysokokmeň s voľne rastúcou korunou. Rez robíme len na založenie kostrových konárov v 1. až 2. roku po vysadení. Semenáče začínajú rodiť po 8-10 rokoch, štepené jedince o niečo skôr a to v cca v 5.-6. roku po výsadbe. Oproti iným, komerčne pestovaným druhom a stromom, nie je potrebné bežné a každoročné prerezávanie. Odstraňujeme choré, poškodené, preťažené alebo krížiace sa výhonky, ako aj výhonky, ktoré rastú v nežiaducich smeroch.
Máme praktické skúsenosti s očkovaním na spiace očko do semenáčov, resp. lesných plánok hrušiek, jarabín, alebo do samotných semenáčov oskoruší. Na trhu neexistujú žiadne šľachtené odrody, musíme vychádzať len z lokálnych zdrojov a lokálne dostupných genotypov. Najčastejšie sú v ponuke dva základné genotypy a to buď hrušková, alebo jablková forma.
Na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU v Nitre sme vytvorili projekt, ktorý prináša návštevníkom botanickej záhrady nový spôsob objavovania krásy a zaujímavostí rastlín. Každá rastlina v našej botanickej záhrade má svoj vlastný unikátny QR kód. Stačí, ak návštevník záhrady nasníma tento kód svojím smartfónom.
Copyright © 2026 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva