Nároky na prostredie, hnojenie a zaradenie do osevného postupu
Ibištek jedlý patrí medzi teplomilné druhy zeleniny, je veľmi citlivý na mráz a extrémne nízke teploty. Pre klíčenie semien je potrebná teplota medzi 25 ° C a 35 ° C, pričom najrýchlejšie klíčenie bolo pozorované pri 35 °C. Pri nižšej teplote po výseve zvyčajne dochádza k oneskorenému klíčeniu a slabšie zásobené semená nemusia dokonca naklíčiť, a preto je v našich podmienkach pre predpestovanie sadby vhodný fóliovník alebo skleník. Pri vyšších teplotách rastliny prichádzajú rastliny skôr do obdobia tvorby plodov. Pri teplotách nad 40 °C môžu kvety vysychať a opadávať (Biggs et al., 2004).
Ibištek jedlý je nenáročný druh vzhľadom na pôdu, pretože je možné ho pestovať na piesočnatých až ílovitých pôdach. Ideálnejšie sú však ľahšie až stredne ťažké pôdy s dobrou zásobou humusu a pH 6,0-6,8. Ibištek jedlý, podobne ako ostatné druhy plodovej zeleniny, zaraďujeme do 1. trate hnojenia organickým hnojivom. Pred výsadbou sa odporúča aplikovať v rámci prípravy pôdy síran amónny. V priebehu pestovania je nevyhnutné pravidelne (približne 3 týždňové intervaly) aplikovať dusík. V období kvitnutia a tvorby plodov sa zvyšujú nároky rastliny na aplikáciu fosforu a najmä draslíka.
Ibištek jedlý dokáže relatívne dobre zniesť suché obdobia, avšak vyššie úrody, ako aj kvalitu plodov dosahuje s doplnkovou závlahou. Rastliny pestované pri slabšej závlahe produkujú tvrdšie plody (Hlava et al., 1998).
Pestovanie
Vzhľadom na jeho
teplotné nároky sa odporúča v našich podmienkach pestovať ibištek jedlý
z predpestovanej sadby, ktorú je optimálne vysádzať na pole od druhej
polovici mája v spone 0,6x0,3-0,5 m. V teplejších oblastiach sveta je ibištek
jedlý pestovaný z priameho výsevu semien do pôdy. Počas vegetačného obdobia je
potrebné porast ibišteka jedlého pravidelne okopávať a zbavovať burín. Ibištek
jedlý je relatívne odolný proti chorobám a škodcom. Zberané sú mladé plody (3
až 6 denné), nezrelé, krehké a jemné, s dĺžkou 30-120 mm, a to pomocou
naostreného noža alebo nožnicami. Plody je možné zbierať priebežne počas celej
vegetačnej doby a uchovávať ich počas 7-10 dní v chladiacom boxe (Biggs et al.,
2004).
Choroby a škodcovia
Hospodársky najvýznamnejším ochorením ibišteka jedlého vo svete je pravdepodobne vírus žltej mozaiky (YVMV) infikujúci plodinu vo všetkých štádiách rastu (Chaudhary et al., 2016). Z bakteriálnych ochorení sa môžeme stretnúť s fuzáriovým vädnutím, ktoré sa vo výraznejšej miere šíri najmä pri nedodržaní dostatočného časového odstupu pri pestovaní ibišteka jedlého. Z ochorení hubového pôvodu sa môže vyskytovať bodkovitosť listov alebo múčnatka (Ek-amnuay, 2010).
Najvýznamnejšími škodcami ibišteka jedlého sú psoty (Earias vittella; Earias Insulana) ktoré spôsobujú najväčšie škody na plodoch (Akhter et al., 2014). Okrem toho sa pri pestovaní ibišteka jedlého môžeme stretnúť s cikádkami (Amrasca biguttula), molicami alebo voškami (Kumar et al., 2010).
| Month | I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. | VIII. | IX. | X. | XI. | XII. |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sowing | X | X | ||||||||||
| Planting | XX | |||||||||||
| Fruit harvest | XXX | XXX | X |
Na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU v Nitre sme vytvorili projekt, ktorý prináša návštevníkom botanickej záhrady nový spôsob objavovania krásy a zaujímavostí rastlín. Každá rastlina v našej botanickej záhrade má svoj vlastný unikátny QR kód. Stačí, ak návštevník záhrady nasníma tento kód svojím smartfónom.
Copyright © 2026 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva