Šalvia rozmarínová

Stručný popis druhu

Botanický názov

Šalvia rozmarínová

Latinský názov

Salvia rosmarinus

Čeľaď

Lamiaceae

Pôvod

Z oblasti Stredozemného mora

Hospodárske zaradenie

Koreninové a aromatické rastliny

Expozícia

Plné slnečné svetlo

Mrazuvzdornosť

Schopný znášať mrazy do -10 °C

Optimálna teplota pre rast a vývin

18 – 25°C

Nároky na vodu

Suchovzdorný

Pôda

Piesočnaté až kamenisté pôdy

pH pôdy

6,5 – 8,7

Úžitková časť

Folium rosmarini (list rozmarínu), Oleum rosmarini (silica rozmarínu)

lightbulb

Zaujímavosť

Do roku 2017 bol všeobecne používaný názov Rosmarinus officinalis L., ktorý je v súčasnosti už len synonymom platného názvu, Salvia rosmarinus Spenn., pretože nedávne dôkazy potvrdili, že Rosmarinus L. patrí do rodu Salvia L.

accessibility

Použitie

je bežnou súčasťou stredomorskej kuchyne, kde sa jeho aromatické listy používajú čerstvé alebo sušené na dochutenie rýb, omáčok, mäsa, syrov a marinád, najmä vo francúzskej a talianskej kuchyni

Zaradenie do osevného postupu a nároky na hnojenie

Rozmarín zimuje vo forme stálozeleného kra, pestuje sa na jednom mieste 10 – 15 rokov.

Trať: I. (vyzretý MH), II.

Vhodné predplodiny:  strukoviny, obilniny, horčica, ľan, paci sa tyc

Hnojenie: V krajinách južnej Európy, kde rozmarín pestujú v poľných podmienkach na väčších výmerách, každoročne porast prihnojujú maštaľným hnojom v dávke 15 – 20 t/ha .

Odrody: Jedným z hlavných cieľov šľachtenia je zvýšenie mrazuvzdornosti, čo umožňuje jeho pestovanie v chladnejších oblastiach, kde prirodzene nezvláda prezimovať.

Agrotechnika pestovania

Rozmnožuje sa hlavne vegetatívnym spôsobom, jednoročnými odrezkami.

Množenie: najmä vegetatívne

Agrotechnika pestovania – z priesad

Zber  - v období na začiatku kvitnutia, ktoré zvyčajne nastáva koncom jari až začiatkom leta. V stredomorských krajinách sa môže rozmarín žať na kulinárske účely 1-3 krát za rok.

Použitie: je bežnou súčasťou stredomorskej kuchyne, kde sa jeho aromatické listy používajú čerstvé alebo sušené na dochutenie rýb, omáčok, mäsa, syrov a marinád, najmä vo francúzskej a talianskej kuchyni

Vplyv na ľudské zdravie:

Obsahové látky: silice, polyfenoly (kyselina rozmarínová), flavónové glykozidy, horčiny, tiresloviny

Fytoterapeutické skupiny: antiflogistikum, antibiotikum, neuroprotektívum

Choroby a škodcovia: vo všeobecnosti je odolná rastlina, no môže trpieť koreňovou hnilobou, najmä v ťažkých, zle priepustných pôdach pri nadmernej vlhkosti – spôsobuje ju najčastejšie huba Phytophthora spp., ktorá vedie k žltnutiu listov a odumieraniu rastliny. Medzi ďalších škodcov a choroby patria múčnatka, vošky, molice a roztoče, no vo vonkajších podmienkach sa vyskytujú zriedkavo.